Kariéra na univerzite

Po ukončení strednej školy prejavilo o Westa záujem okolo 60 univerzít, pričom on si vybral West Virgina University, ktorá sa nachádzala v Morgantown. Počas jeho nováčikovskej sezóny bol členom tímu, ktorý dosiahol počas sezóny na rekord 17 výhier bez jedinej prehry. Ďalšími členmi tímu boli Jay Jacobs či Willie Akers. Počas tejto sezóny zaznamenal West 17,8 bodu a 11,1 doskoku na zápas, čo mu vynieslo viacero ocenení.

Počas tretieho ročníka mal priemery 26,6 bodu a 12,3 doskoku na zápas. Vyrovnal rekord päťzápasového turnaja NCAA so 160 bodmi a v každom zápase viedol svoj tím v bodoch aj doskokoch, vrátane 28 bodov a 11 doskokov vo finálovej prehre 71-70 proti Californii. West bol zvolený za najlepšieho hráča tohoročnej Final Four. Taktiež bol členom reprezentácie USA na Panamerických hrách v roku 1959, ktorá získala zlatú medailu.

Počas svojej poslednej sezóny na univerzite zaznamenal West niekoľko kariérnych rekordov ako sú 29,3 bodu a 16,5 doskoku na zápas či 134 asistencii, 50% úspešnosť streľby z poľa a 76,6% zo šestiek. Tieto úspechy mu opäť priniesli množstvo ocenení, z ktorých treba spomenúť najmä ocenenie MVP pre Južnú konferenciu NCAA. Počas finálneho ročníka si West na svoje konto pripísal 30 double-double a pätnásťkrát zaznamenal viac ako 30 bodov. Jeho najlepší zápas bol proti Virginii, v ktorom nastrieľal 40 bodov a doskočil 16 lôpt.

Za svoju univerzitnú kariéru zaznamenal West 2309 bodov a 1240 doskokov s priemerom 24,8 bodu a 13,3 doskoku na zápas. Spoločne s Oscarom Robertsonom bol kapitánom reprezentácie USA, ktorá získala zlatú medailu na OH v Ríme roku 1960. Celý vtedajší tím bol uvedený ako celok do Siene slávy v roku 2010.

"Mr.Inside" a "Mr.Outside"

Jerry West bol dratovaný ako druhý v poradí v roku 1960 tímom Mineapolis Lakers, ktorý sa však hneď na to presťahoval do Los Angeles. West sa tak stal prvým draftovým výberom novo presťahovaného tímu. Spoločne s ním sa do Lakers sťahoval aj jeho univerzitný tréner, ktorý preňho našiel novú pozíciu. Jerry začal hrávať na poste guarda oproti jeho univerzitným časom, kde hrával malé krídlo. V Lakers sa stretol so spoluhráčmi, ktorými boli napríklad kapitán Elgin Baylor, krídla Rudy LaRusso, Tom Hawkins, rozohrávači Rod Hundley, Frank Selvy či Bob Leonard a pivoti Jim Krebs a Ray Felix. Tím bol silný na rozohrávke a krídlach, avšak pod košom nemal potrebnú kvalitu, čo sa nakoniec ukázalo ako kľúčové v neskorších súbojoch s rivalom Bostonom Celtics, ktorý mal na tejto pozícii Billa Russella.

West sa spočiatku v novom tíme necítil ideálne, avšak čoskoro si vybudoval rešpekt a dôveru u spoluhráčov svojim nasadením pre defenzívu, fantastickým výskokom a tréningovou morálkou, pretože často zostával mnoho hodín navyše v posilovni či trénignom streľby. Dôveru našiel taktiež aj u trénera, ktorý mu doprial 35 minút na zápas, čím sa mu West odvďačil 17,6 bodmi, 7,7 doskokmi a 4,2 asistenciami za zápas a usadil sa natrvalo ako druhá voľba v útoku Lakers. Mnohí vtedajší analytici komentovali, že Lakers našli údernú dvojicu, ktorú nazvali Mr.Inside( Baylor, ktorý mal útočiť z blízkosti koša) a Mr.Outside( West so svojimi nebezpečnými strelami z diaľky). Práve skvelé výkony vyniesli Westovi prvú zo štrnástich nominácii do All-Star Game. West pomohol zlepšiť sa Lakers z 26 výhier v predošlom ročníku na 35. V playoff porazili v piatich zápasoch Detroit Pistons, ale potom prehrali so St. Louis Hawks v siedmich zápasoch, pričom posledný len 103-105.

Westova druhá sezóna bola preňho dá sa povedať prelomová, pretože sa natrvalo ustálil ako prvá voľba v útoku a líder tímu, čo bolo zapríčinené aj tým, že Baylor odišiel slúžiť do armády a Lakers tak s ním mohli počítať len v 48 zápasoch. West zaznamenal v tejto sezóne 30,8 bodu, 7,9 doskoku a 5,4 asistencie na zápas a vyslúžil si ocenenie v All-NBA prvom tíme. West sa stal známym pre svoje dôležité strely v koncovkách zápasov, čím si vyslúžil prezývku "Mr.Clutch" od známeho hlásateľa Lakers Chicka Hearna, prezývku, ktorá sa s ním ťahala po celú kariéru.

V roku 1962, kedy Lakers v základnej časti vyhrali 54 zápasov, porazili hladko Detroit Pistons 4-0 a vo finále narazili na Boston Celtics. Po dvoch zápasoch to bolo 1:1, keď v treťom zápase na konci prišla chvíľka Jerryho Westa, ktorý vyrovnal na 115:115 po tom, čo získal loptu po chybnom vyhodení Sama Jonesa. Celtics však dokázali sériu opäť vyrovnať v šiestom zápase a rozhodnúť tak musel zápas číslo 7 v Bostone. Lakers po väčšinu zápasu prehrávali, avšak West a Franky Selvy vsietili niekoľko dôležitých košov v koncovke a vyrovnali tak skóre na 100:100. Selvy potom minul strelu spoločne s klaksónom, ktorá by Lakers vyniesla titul. V predĺžení to na seba zobral Sam Jones a Celtics sa tak tešili po víťazstve 110-107. Práve finále 1962 sa datuje ako počiatok najväčšej rivality v histórii NBA.

V ďalšej sezóne sa vrátil späť do zostavy aj Baylor, West si na svoje konto pripísal 27,8 bodu, 7 doskokov a 5,8 asistencie na zápas, hoci posledných sedem týždňov kvôli zraneniu. Lakers opäť dosiahli až na finále, kde narazili ako inak na Celtics, ktorí boli v 60.rokoch nezastaviteľní. Boston zvíťazil 4-2 na zápasy, keď "Greengang" oslavoval na palubovke Lakers po víťazstve 109:112 v šiestom zápase. Pamätný je moment, kedy Bob Cousy po konci zápasu hodil loptu vysoko k stropu haly.

Až v ďalšej sezóne sa West definitívne stal najlepším strelcom Lakers s 28,6 bodu na zápas, keď preskočil Baylora, ktorý si pripísal "len" 25,4. Treba však povedať, že ten trpel kvôli problémom s kolenami. Lakers sa počas sezóny trápili, vyhrali len 42 zápasov a vypadli v prvom kole playoff s Hawks.