Následující ukázka pochází ze slovenského překladu autobiografie Johna Havliceka „Hondo: Celtic Man in Motion“. Knihu, kterou v roce 1977 publikoval Havlicek ve spolupráci s Bobem Ryanem, pro Vás do Slovenštiny přeložil Lukáš Kuba (@Luke_Mellow) a celou si ji budete moci zdarma přečíst od 24.10.2016 na www.ceskoslovenskyjohnhavlicek.wordpress.com.

Jedného večera počas môjho nováčikovského roku sme hrali v Cincinnati. Royals mali výborné mužstvo a vládla medzi nami silná rivalita. Už si nepamätám, či sme ten zápas vyhrali alebo prehrali, ale ako Auerbach odchádzal z palubovky, pochytil sa s jedným fanúšikom. Ten chlapík ho buď opľul alebo kopol, takže Red po ňom hneď vyštartoval. Ten človek naňho podal trestné oznámenie a Reda zobrali do väzenia. Dovolili mu jeden telefonát a Red zavolal Cousymu a Russellovi na hotel. Mal zaplatiť kauciu 500 dolárov, lenže mal pri sebe o pár stoviek dolárov menej, takže chcel, aby sa mu na ten zvyšok poskladali hráči.

Museli sme spraviť rozhodnutie, či mu dať tie peniaze hneď alebo ho nechať prenocovať vo väznici - len tak zo žartu. Počkali sme pár hodín a nakoniec sme mu tie peniaze priniesli. Som si istý, že to ocenil.

Red bol kvôli tomu podanému trestnému oznámeniu nútený postaviť sa pred súd, ktorý mal prebehnúť, keď sme sa vrátili do Cincinnati na ďalší zápas. Muž, ktorý ho obvinil, sa volal Ed Fink. Možnože som si zle zapamätal jeho krstné meno, ale s priezviskom som si istý. Dostalo sa mu pomerne dosť publicity v lokálnych médiách. Tvrdil, že Red mu rozbil okuliare a vylomil niekoľko zubov.

Práve ja som mal byť jedným z kľúčových svedkov obhajoby. Red sa rozhodol pre mňa preto, lebo som bol blízko toho miesta, kde sa to stalo, a vraj som všetko videl. Mal som odprisahať, že som videl, ako ho ten chlap opľul, ale v skutočnosti som si nebol istý, či som niečo také videl. Môj názor bol taký, že sa tam mohlo stať čokoľvek. Keď sme však prišli do Cincinnati, dozvedeli sme sa, že Fink sa rozhodol pre mimosúdne vyrovnanie. Čo si pamätám, Red musel zaplatiť odškodné za tie okuliare a zuby. Red Finkovi nakoniec daroval aj nejaké Celtics memorabílie, ako napríklad popolník alebo hrnček. To je jedna z jeho veľkých záľub. Hráči, ktorých Celtics draftujú, vždy vyjdú z Redovej kancelárie s takým množstvom vecí, že to vyzerá, ako keby práve strávili deň nakupovaním niekde na promenáde.

Jedným z Redových častých bitevných miest bola hala Kiel Auditorium v St. Louis. V čase môjho príchodu do tímu už tá rivalita medzi Celtics a Hawks tak trochu začala chladnúť, ale nebola ešte úplne mŕtva. Jedného večera, keď sme tam hrali, Reda vylúčili zo zápasu. V momente, keď prechádzal pomedzi divákov smerom do šatne, si jeden z nich k nemu neodpustil nejakú poznámku a bolo to niečo, čo sa Redovi ani trochu nepáčilo. Okamžite si to nasmeroval do hľadiska za tým chlapíkom. Keď to uvidel Loscutoff, hneď sa mu rozbehol na pomoc. Jednou z Loscutoffových úloh bolo ochraňovať Reda. Niekoľko prvých radov hľadiska pozostávalo z takého typu sedadiel, ktoré zapadajú priamo do seba. Takto spolu bolo prepojených šesť až osem sedadiel, takže keď ste zdvihli jedno, zodvihli sa naraz všetky. V okamihu, keď sa tú bitku podarilo zastaviť, sa nachádzali na palubovke dva alebo tri rady prevrátených lavičiek a spolu s nimi aj diváci, či už pod nimi alebo na nich. Trvalo nejaký čas, kým sa obnovil poriadok.

Diváci milovali, keď mohli Reda podpichnúť. Dalo sa to chápať, pretože svojimi takzvanými "víťaznými" cigarami rozzúril nespočetné množstvo ľudí. Red ale nebol práve človekom, ktorý by vedel prijať doberanie od fanúšikov.

Vráťme sa späť do Cincinnati. Jeden večer sa v ich hale Cincinnati Gardens konala akcia na propagáciu cigár, majúc na zreteli Redov zvyk zapáliť si víťaznú cigaru. Fanúšikom rozdali ani neviem koľko cigár a Royals ten zápas vyhrali. Všetci si teda natešene zapálili svoje cigary a obzvlášť jedna fanúšička sa stala hviezdou večera. Bola to dobre stavaná dáma majúca na sebe veľmi priliehavé nohavice. Keď už bolo o výhre Royals rozhodnuté, privrtela sa k našej lavičke a mala nielen tú cigaru, ktorú vedenie Royals rozdalo pred zápasom, ale k tomu aj ďalšiu, ktorú si v to popoludnie kúpila v darčekovej predajni. Bolá to veľká cigara značky Conestoga Wagon, asi stopu dlhá a taká hrubá ako poľská klobása. Pripálila si tú cigaru, postavila sa priamo za Redovo plece a krútila ňou v štýle Groucha Marxa. Keď to začala robiť, Red jej tú cigaru z ruky uchmatol a zatlačil priamo do brucha, snažiac sa zahasiť ju.

Cincinnati bolo rozhodne jedným z Redových obľúbených miest.

Ďalším pôžitkom bolo s Redom cestovať. Neviem, či by sa dal nazvať skúpym, ale určite bol veľmi sporovlivý. Čo sa týka súčasného mužstva Celtics, každý by radšej nasadol do taxi spolu s nováčikom - ak sa to v tej chvíli dá - pretože je jednoducho viac výhodné nechať zaplatiť za tú jazdu taxíkom mladíka. Ale v dobe, keď Red koučoval, existoval ešte ďaleko dôležitejší dôvod na odvezenie sa spolu s nováčikom a vyhnúť sa tak jazde s ním: existovala dobrá šanca, že skončíte o pár dolárov ľahší.

Red vedel presne do desaťcentovky - nie, do centu - koľko stála jazda taxíkom z letiska do hotela. Ak cestovné a tringelt dávali spolu sumu $2,75 a on vám podal tri doláre, ten štvrťdolárový výdavok ste mu museli vrátiť. Ak vás taxikár zobral na menšiu jazdu alebo ste uviazli v dopravnej zápche, mali ste smolu. Čokoľvek zaplatil Red, ste zaplatili vy.

Cestoval som s ním do mnohých miest a Red si s obľubou pestuje imidž veľmi chytrého zákazníka a vyjednávača. Miluje zjednávanie v zahraničí, schopnosť, ktorú bezpochyby nadobudol vďaka rokom strávených vyjednávaním kontraktov pre Celtics.